FEWS tábor 2018 v Anglicku

Britská nadácia Williamsovho syndrómu (the UK Williams Syndrome Foundation), usporiadala v máji 2018 veľké podujatie. Počas predĺženého víkendu, do ktorého spadal aj Európsky deň povedomia o Williamsovom syndróme, bolo v Skegness v prímorskom rekreačnom stredisku Butlins stretnutie rodín z Veľkej Británie, na ktoré pozvali aj mládež a dospelých s Williamsovým syndrómom z členských krajín FEWS. Popri bohatom programe to bola aj príležitosť zoznámiť sa s britskými rodinami a stretnúť sa s kamarátmi z iných krajín FEWS. Zo Slovenska sa zúčastnila Kristínka Ščasná, ktorú sprevádzala jej sesternica Dominika.

FEWS camp 2016 Írsko

 

Bol to tábor pretkaný hudbou a rytmom. Napriek tomu, že u nás bolo teplé počasie v plnom prúde, my čo sme sa zúčastnili fews tábora v Írsku, sme mali takmer o 15 stupňov menej, no to vôbec neubralo na radosti našich už poznaných, alebo práve sa zoznamujúcich ,,detí". Tak sme si my -Vladko, Miška, Kristínka, Dominika a ja Žanetka s Dominikou prileteli do Dublinu... ooobrovské letisko, potom sme pokračovali pár hodín autobusom do Limericku. Boli sme ubytovaní v univerzitnom areáli, v ktorom okrem ubytovacích domov, obchodíkov a reštaurácií boli velikánske záhrady, lúky a parky. Každý deň sme mali od rána cca 9:30 presný program zameraný na rytmus, hudbu a na rôzne hry rozvíjajúce logiku. Mali sme tam klávesové a bicie nástroje. Počas obedňajšej prestávky si tiež decká prišli na svoje... hranolky, tie boli vždy a ďalšie burgerovské jedlá. V jeden deň sme mali výlet k atlantickému oceánu, kde sme mali dlhú prechádzku pozdĺž útesu. Potom nás autobusy odviezli do „Bunratty Castle a Folk Parku“. To bolo akože starodávne mestečko s ľuďmi oblečenými v starodávnych šatách a uniformách. Bolo to veľmi pôsobivé. Ďalšie dni do konca tábora prebehli zase trochu obohacujúco, čo sa týka hudby. Po príchode na bratislavské letisko si rodičia prevzali deti a život sa nám vrátil do zabehaných koľají.

                                                                                                          Žaneta Hrešková

 

Adamove dojmy z tábora FEWS v Taliansku

Na čo najradšej spomínaš, čo by si nám porozprával o tábore v Taliansku ?

Bolo tam super, každý večer bola diskotéka, vystúpenia a perfektní  tanečníci. Raz vystupovala rocková kapela a tam bol bubeník, ktorý bol tiež Williamsák ako my. Našiel som si veľa kamarátov. Vždy sme mali výborné jedlo, cestoviny robia najlepšie na svete. Bolo tam dobre a pripravili mi tú najväčšiu narodeninovú oslavu akú som kedy mal. Všetci mi zaspievali a každý mi blahoželal vo svojom jazyku, to bol zážitok! Dostal som darčeky a tortu, z ktorej sa ušlo každému. Mám to nahraté na mobile, niekedy si to pozerám.      

Aké zaujímavé aktivity si pamätáš?

Vyrábali sme si v múzeu kde boli vykopávky svoju vlastnú fresku, ktorú sme si odniesli domov. A páčilo sa mi v takej záhrade, kde boli farebné, sklenené stavby a sochy.  V autobuse nás vždy sprevádzali vojaci, s ktorými sme sa skamarátili. S maminkou som liezol po lanách medzi stromami, ale to sa mi moc nepáčilo, bál som sa. Ale zvládol som to. More bolo super a piesok bol čierny.

Ktorý výlet bol podľa  teba najlepší a najzaujímavejší?

Výlet na ranči. Viezli sme sa na traktore, na takej vlečke sme sedeli. Mali tam veľa zvierat, stroje, krásnu lúku, taký biely dom a super jedlo.

Našiel si si kamarátov? Na koho najviac spomínaš?     Áno, našiel som si veľa kamarátov a kamarátok. Spoznal som veľa ľudí, všetci boli priateľskí. Najčastejšie si spomínam na Maggie z Dánska, hovoril som jej princezná, lebo tak vyzerala. Niekedy by som ju rád navštívil v Dánsku.

Ako si sa dorozumieval?    Snažil som sa anglicky, ale darilo sa nám aj rukami a učiť sa navzájom slová v každej reči. Pri tom sme sa vždy nasmiali.

A čo cesta lietadlom?   Bol to môj prvý let a cestou tam mi bolo dosť zle, ale naspäť už to bolo lepšie.

                                                                           Zaznamenala Katka Martincová

Medzinárodný tábor mládeže z krajín „V4“ júl 2016

 

3. júla o 11.30 naša malá delegácia dorazila do Balatonfüred, kde sa organizoval tábor MWSZT, na ktorom sa zúčastnili aj 4 členské skupiny krajín V4.

 

Simonka a Anita sa veľmi tešili, že sa opäť uvidia a že sa stretnú aj so „starými známymi “ a kamarátmi z MWSZT. Je to úžasný pocit vidieť a prežiť, ako sa naša mládež víta. Správajú sa tak spontánne, tak milo, sú nadšené z toho, že sú opäť spolu, jazyková bariéra ako keby ani nebola.

 

Po chutnom obede sme sa zišli v spoločenskej miestnosti, kde sa hravou formou predstavil každý účastník tábora. Potom sme sa rozdelili do viacerých skupín a pustili sme sa do dlhej, cca 6 kilometrovej prechádzky po uliciach Füredu. Na promenáde sa nám naskytol nádherný pohľad na Balaton.  Unavili sme sa riadne a po večeri nikoho nebolo treba kolísať, spali sme v kuse do rána. Naše dievčatá mali spoločnú izbu s Lili, ktorá tento rok už ako oficiálna pomocníčka MWSZT pomáhala mládeži pri rôznych aktivitách.

 

Druhý deň, ako aj každý  deň sa začal výdatnými raňajkami, a dievčatá absolvovali pre nich už známe aktivity (cvičenie, hudba, plávanie, dráma, Fészekhagyók - opustenie domáceho hniezda – súbor činností bez pomoci a prítomnosti rodičov). Poobede sa celý tábor vybral ku Balatonu. Bolo horúco, snažili sme sa skryť v tieni. Ani dievčatám, ani nám sa do vody nechcelo, no cítili sme sa výborne.

 

Tretí deň, v rámci aktivity „Fészekhagyók“ Simonka a Anita so svojou skupinou navštívili lekáreň v Tescu, kde si zakúpili lieky, obväzy, ktoré potom použili ďalší deň taktiež v rámci aktivity Fészekhagyók (liečili “akože“ udreniny, úpal, bolesti hlavy a pod.) Vrátili sa vysilené, lebo slniečko hrialo poriadne, no boli veľmi statočné a po 20 minútovom oddychu sa pustili do cvičenia, ktoré je stále náročné, lebo Dóri (cvičiteľka) nepozná  slovo neviem, nechcem, nevládzem, som unavená.

 

Poobede si troška pospali a potom sa s radosťou pustili do aktivity “sebaobrana“, ktorá zaujala aj nás, dospelých.

 

6. júl bol náročný deň, dievčatá absolvovali tri doobedňajšie aktivity, medzi inými sa zoznamovali s tajomstvami prípravy ovocného šalátu a kokosových guliek. My, dospelí (mám na mysli moju sestru Prisku aj seba) sme sa zaoberali prípravami prezentácie krajiny, ktorá sa konala poobede a bola trošku netradičná. Každá krajina mala svoje stanovište, kde privítala krátkym programom účastníkov tábora, ktorí prichádzali vo viacerých menších skupinách. Naša prezentácia sa každému veľmi páčila, bavili  sa fajn, zapájali sa do hry a na konci nás odmenili veľkým potleskom. Tento deň boli naše dievčatá ozaj veľmi šikovné, takže sme sa rozhodli, že „slovenská výprava“ sa vyberie na promenádu. Išli sme pešo, všade bolo rušno, veľa turistov, voda prenádherná, plná ľodí, vodných bicyklov, ktoré krásne svietili, lebo už bol podvečer.  Do hotela sme sa vracali vláčikom, ktorý už ukončil svoju dennú púť, vracal sa do depa a nás cestou vyložil pri hoteli. Cestovali sme iba my štyri, nálada bola výborná, smiech, krik ba aj spev.

 

Štvrtkový deň sa niesol v znamení už obvyklých aktivít . Večer v čajovni nás obsluhovali naše ratolesti.

 

V piatok večer sme si užívali krátky koncert vážnej hudby. Nasledovala repríza hier jednotlivých krajín a čerešničkou na torte „koncert s Bélom“ (učiteľ hudby, miláčik tábora). Tu sa už objavili prvé slzičky v očiach, už bolo cítiť smútok nad tým, že sa pobyt v tábore chýli ku koncu.

 

V sobotu sa mládež pustila do domácich prác. Zoznámili sa s technikou umývania okien, prestierali stôl, prali ponožky a vysávali. Odmenou bol perfektný ovocný šalát. Poobede sme sa pustili do balenia. Týždeň uletel, ani sme sa nenazdali. Večer sa konala oficiálna ceremónia ukončenia tábora. Zuzka Pogány predniesla svoju báseň o tábore, každý rok sa s nami lúči s novou básničkou. Rozdávali sa pamätné listy mladým a drobné darčeky. Členovia skupín V4 dostali aj tričká s emblémom (hruška) MWSZT. No a na záver už očakávaná diskotéka, ktorá trvala do polnoci.

 

V nedeľu po raňajkách sme sa postupne lúčili s odchádzajúcimi. Nekonečné objatia, slzy. Bolo to ťažké, lebo celý týždeň sme fungovali ako jedna veľká, súdržná rodina.

 

Život v tábore sme si užívali. S českou skupinou sme sa skamarátili hneď prvý deň, bodaj by nie, veď medzi nimi bol aj náš  Kuba. Linda so svojim stále usmievajúcim sa synom Tomášom boli nesmierne otvorení a milí ľudia. Feri, ktorý sa krásne naučil aj po maďarsky, so svojou dcérkou Kačenkou tiež perfektne zapadli medzi nás.

 

Naše veľké ďakujem patrí organizátorom tábora za kus odvedenej práce, dievčatám – pomocníčkam, ktoré boli vždy tam, kde sme ich potrebovali. Ďakujeme Spoločnosti Williamsovho syndrómu SR, že nám umožnila  pobyt v tomto tábore. Ďakujeme ďalej Simonke a Anitke, ktoré sa zúčastnili na každej jednej aktivite a hrdo reprezentovali našu spoločnosť aj našu republiku v tábore V4 v Balatonfüred.

 

Zuzana Drapáková

 

Medzinárodný tábor FEWS 2017 pre mladých ľudí s Williamsovým syndrómom v Taliansku

Talianske združenie Williamsovho syndrómu už po druhý raz usporiadalo medzinárodný letný tábor FEWS, tentoraz v prímorskom kempingu Riva dei Tarquini. V tábore boli mladí ľudia s Williamsovým syndrómom z Belgicka, Bulharska, Česka, Dánska, Francúzska, Holandska, Írska, Maďarska, Nemecka, Nórska, Slovenska, Španielska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie. Z našej Spoločnosti sa zúčastnili Kristínka Ščasná, Miška Ehrlichová, Tomáš Hudák a Adam Martinec so sprievodkyňami Katkou Martincovou a Katkou Jariabkovou. Chlapci boli ubytovaní s Katkou Martincovou a Kristínka, Miška a ja sme tvorili “dievčenské trio”.  Program bol bohatý a pestrý. Ku každodennému programu patrili večerné prezentácie jednotlivých zúčastnených krajín a obľúbené diskotéky, niekedy aj s kapelou. Každý večer sa jeden zo sprievodcov zúčastnil na schôdzi, kde sme hodnotili, ako prebehol deň, navrhovali sme, čie skutky alebo snaha by si zaslúžili ocenenie, preberali sme, čo nás čaká nasledujúci deň. Druhý sprievodca sa zatiaľ venoval mladým. Každý deň sme mali možnosť kúpať sa v mori. Pre našich mladých to bol veľký zážitok. Kristínka a Miška zažili kúpanie v mori prvý raz a hoci bolo niekedy treba prehltnúť trošku slanej vody, počínali si veľmi statočne. Tomáš bol veľmi húževnatý a vytrvalý v učení sa plávať v mori. Adam bol najlepší plavec. Kristínka a Tomáš boli za odvahu a úsilie pri kúpaní sa vo vlnách mora ocenení. Nechýbalo ani iné športovanie. Družstvá, zložené z členov rozličných  národností,  s veľkým nasadením súťažili v rôznych disciplínach, ako hádzanie šípok do terča, kopanie gólov do futbalovej bránky, preťahovanie lana. Inokedy si svoju odvahu a obratnosť mohli odvážlivci vyskúšať v lanovom parku dobrodružstiev. Navštívili sme aj ranč, kde bola príležitosť povoziť sa v kočiari i jazdiť na koni. Na ďalších výletoch nás čakali neobyčajné kultúrne zážitky. V parku umeleckých diel Giardino dei Tarocchi sme obdivovali bizarné magické sochy vykladané mozaikami, hýriace farebnosťou a fantáziou. Pri návšteve múzea Etruscopolis sme sa zoznámili s kultúrou a so spôsobom života starovekého národa Etruskov. Neboli sme iba pasívni návštevníci. Mladí si vyskúšali vymaľovávanie fresiek na tabuľky spôsobom, akým tvorili fresky Etruskovia. Svoje výtvory si mohli vziať domov na pamiatku. Týždeň plný zážitkov a nových priateľstiev ubehol rýchlo. Posledný deň sme pred štvrtou hodinou ráno odštartovali mikrobusom na rímske letisko Ciampino, aby sme stihli odlet lietadla do Bratislavy. Na letisko nás obetavo zaviezol Filippo, ktorý bol hlavný koordinátor prípravy a organizácie tábora. Po celý týždeň neľutoval námahu, moderoval večerné prezentácie a stretnutia, organizoval súťaže, dohliadal, aby všetko klapalo, spolu s Cintiou, Mariou a ďalšími organizátormi. Patrí im za to vďaka a tiež všetkým, ktorí dlhý čas tábor pripravovali a počas jeho trvania sa starali o jeho bezchybný priebeh s veľkým porozumením pre mladých ľudí s Williamsovým syndrómom.                                                                                                                                                              Katarína Jariabková

11.Svetové zimné hry Special Olympics

11. Svetové zimné hry Special Olympics (World Winter Games SO) 14.3. – 25.3.2017  Rakúsko,  Graz, Schladming, Ramsau

Slovenskí športovci sa zúčastnili na tejto olympiáde v počte 16, bežci na lyžiach boli 7, zjazdoví lyžiari 7 a dvaja krasokorčuliari. V zjazdovom lyžovaní preteká Simonka vyše 20 rokov. Práve na týchto miestach

Čítať ďalej: 11.Svetové zimné hry Special Olympics