Cesta vlakom do Bardejovských Kúpeľov bola pre mnohých veľmi dlhá, ale čakalo nás krásne prostredie, nádherné stromy, veľa kvetov, parky, les aj potok. Zišlo sa nás až 18 rodín, hoci prihlásených bolo až 20 rodín. Prišli aj ďalší rodinní príslušníci, takže nás bolo skutočne veľmi veľa. Celý týždeň nám aj počasie robilo radosť, slniečko svietilo neprestajne, takže sme sa chodili kúpať na kúpalisko. Každé ráno všetky deti a mládež pod vedením psychologičky Dr. Danky Čižmárovej cvičili, behali a dýchali čerstvý vzduch na blízkej „kyslíkovej ceste“. Počas dňa mali rôzne programy a výlety do blízkeho lesa, ktoré pripravovala psychologička Danka a pri tom jej pomáhali staršie sestry a sesternice našich „williamsákov“. Pozreli sme si aj samotné mesto Bardejov. Nie div, že mesto je zaradené medzi pamiatky organizácie UNESCO, pretože mesto Bardejov je nádherné. Pred prekrásnym kostolom sv. Egídia, ktorý je na námestí, je radnica, ktorá je taká krásna a zachovalá, akoby ju včera dostavali. Bol to senzačný pocit chodiť po dlažbe, vidieť domy, hrad, takmer sa dotýkať vecí, ktoré vznikli už v 15. storočí. Táto nádhera nás viedla k zamysleniu a k obdivu našich predkov, k úcte k ich umeniu a práci. V strede týždňa nás autobus odviezol do Červeného kláštora k Dunajcu. V kláštore sme sa dozvedeli niečo o živote mníchov kartuziánov, ktorí sa medzi meditáciami zaoberali zbieraním liečivých rastlín. Zbieraním a spracovaním liečivých byliniek do čajov a liekov sa najviac vyznamenal mních Cyprián. Obdivovali sme jeho vtedajšie laboratórium a lekáreň. A potom prišlo to, na čo sa deti najviac tešili - plavba plťou po Dunajci. Ak chce človek vidieť čosi výnimočne krásne, nech príde k Dunajcu. Dunajec je proste rozprávka. Čistá, nedotknutá, jedinečná krása.

    Voda priezračná, skaly nebotyčné a v skalách podoby, ktoré každý len sám vie označiť podľa svojej fantázie. Je to mních či obor, krásavica či orol? Pri rozprávaní pltníka, ktorý s istotou kormidloval dolu Dunajcom, pôsobením nádherného okolia, vône vody, prežívali deti aj dospelí takú pohodu a krásu, po ktorej si aj teraz, keď čítame tieto riadky, všetci vzdychneme a túžime sa tam vrátiť. Ku koncu týždňa sme mali táborák, na ktorý sme pozvali chlapcov z ÚMPM Bardejov a s ktorými sa niektorí poznali ešte zo Špeciálnej olympiády. Svojím spevom a hrou na harmonike nám pripravili pekný večer. Na druhý večer bola diskotéka. Tá spontánna radosť, uvoľnenosť, s ktorou sa naše deti zabávali, sa nedá opísať. Každý od dvoch do 99 rokov vedel tancovať. Už bol neskorý večer, keď sa rozchádzali, aj to so spevom a tancom. Peniazmi sa dá vyčísliť, koľko nás stál pobyt v Bardejovských kúpeľoch. Ale radosť našich detí, priateľstvo, láska, s akou sme sa tam stretli, dobrý pocit, že sme senzačná spoločnosť, v ktorej sa každý dobre cíti, sa vyčísliť nedá. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie a pokračovanie našich spoločných zážitkov. 23.7. – 30.7.1994