• 
• 
• 
•  

   Po letnom pobyte na Orave v Lučivnej, v prekrásnej oravskej prírode, v príjemnom prostredí ubytovne sme sa tu rozhodli stráviť aj zimu. Terény boli vynikajúce, od tých pre najmenej náročných sánkarov a šmýkačov na igelitoch, alebo staviteľov snehuliakov až po náročných, pre ktorých bol vlek hneď pri ubytovni. Aj keď snehu bolo málo, večery dlhé, nudiť sa nebolo kedy. Besedy s odborníkmi - sociálnou pracovníčkou a pánom doktorom nás obohatili. Aktívni oteckovia Hreško a Drapák sa postarali o program v spoločenskej miestnosti pre deti. Súťaže v triafaní, skákaní, hádzaní, hádanky, kvízy a naše pohotové deti, to mohlo dopadnúť len jediným spôsobom - všetci boli víťazi. Jeden z večerov bol zvlášť zaujímavý.

• 
• 
• 
•  

Deti dostali možnosť rozprávať o sebe, svojich záujmoch, o tom, čo im spôsobuje radosť, ale i bolesť. Tento večer bol pre nás podnetný a obohacujúci, pretože sme mali možnosť trošku nahliadnuť do dušičiek našich detí. Museli sme konštatovať, že majú ohromný zmysel pre humor. Záverečný deň, no najmä podvečer bol rozšantený, tancovalo sa, spievalo sa, hrali sme sa veľkí i malí.  Prežili sme spolu príjemný týždeň a nikto nechcel myslieť na odchod. Dočkali sme sa aj snehu. V posledný deň nášho pobytu v Malej Lučivnej snežilo. Škoda, že sme museli ísť už domov. 22.1. – 29.1.1994