Víkendový pobyt v Heľpe od 8.5.2015 do 10.5.2015
Predĺžený víkend v Heľpe, ktorého sme sa už nevedeli dočkať, sa začínal obedom v piatok 8.5.2015 a končil raňajkami v nedeľu 10.5.2015.
Heľpa sa nachádza v Horehronskom regióne blízko mesta Brezno a má vyše 2 600 obyvateľov. Je to typická rázovitá obec, ktorej stredom preteká druhá najväčšia rieka Slovenska – Hron.
Ubytovali sme sa v rodinnom Hoteli Heľpa, ktorý je situovaný priamo v srdci malej obce. Odtiaľ sme sa v piatok po obede početná skupina vybrali na salaš. Aby sme nezablúdili, opýtali sme sa recepčnej, ako sa tam dostaneme. Cestu nám ochotne popísala s tým, že sa nemáme kde stratiť a cesta dlho netrvá. S radosťou sme sa tam vybrali bez jedinej pochybnosti. Prešli sme časť obce smerom ku krásnemu kostolíku. 
Kopec bol dosť strmý a nekráčalo sa nám ľahko. Vidina salaša a občerstvenia na ňom nás však hnala vpred. Došli sme na rázcestie, keďže sme si neboli istí, či sa vybrať vpravo alebo vľavo, opýtali sme sa miestnych. Poradili nám cestu vpravo. Znova sme pomaly kráčali do kopca smerom k lesu a salašu. Slniečko svietilo, niektorým pomaly ubúdali sily a hlásil sa aj smäd. Na salaš sme sa však chceli dostať všetci, preto sa niektorí rodičia vybrali späť k hotelu pre autá, aby deťom pomohli. No mnohí boli vytrvalí a kráčali smerom k lesu ďalej. Na ceste tam sme znova stretli miestnych obyvateľov, ktorí nám objasnili ako to so salašom je. V skutočnosti sú tam dva salaše. Vraj sme sa mali vybrať smerom doľava, no občerstvenie na tomto salaši neponúkajú, čo nás trošku sklamalo. Niektorí z nás sa k nemu napokon dostali cez les, iní autom a poniektorí sa otočili a kráčali späť na rázcestie, aby sa vybrali doľava. Nakoniec sme sa ale na salaši všetci šťastne stretli. Pozreli sme si ovečky a kačičky, veľké kombajny a traktory, dokonca sme nakukli aj na výrobu syra. Spokojne sme sa vydali na cestu dole do dediny a občerstvili sme sa kofolou v miestnom pohostinstve. Deti si zahrali futbal a na záver sme si na pamiatku urobili spoločnú fotografiu. 
V sobotu nám už počasie tak neprijalo a začalo pršať. Viacerí z nás sa rozhodli pozrieť si cca 15 km vzdialené Múzeum zvoncov , ktoré sa nachádza v obci Šumiac. Je v ňom viac ako 2 000 zvoncov, ide o zvonce liate, plechové, drevené, hlinené, sklenené, pletené. Okrem zvoncov sú tu vystavené aj ľudové hudobné nástroje a náradie z horehronskej dediny Šumiac. Naopak tí, ktorí si chceli oddýchnuť, využili wellness služby hotela ako saunu, masáže, relaxačný bazén a vyskúšali liečivé účinky soľnej jaskyne.
Slovensko má mnoho hokejových priaznivcov, spoločnosť Williamsovho syndrómu nevynímajúc. U našich západných susedov akurát prebiehali Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji a ako správni fanúšikovia sme v sobotu o 16-tej hodine už sedeli v spoločenskej miestnosti pred televízorom a držali sme našim hokejistom palce v náročnom a dôležitom zápase so silným súperom z Fínska. Zápas sa však neskončil v náš prospech a Slovensko prehralo s Fínskom 0 : 3. Na chvíľu nastalo z výsledku síce malé rozčarovanie, ale náladu sme si nenechali pokaziť.
Spoločný čas sme ďalej príjemne strávili aj pri bowlingu, biliarde a stolnom tenise.
Večer nás pani psychologička Jariabková oboznámila o novinkách vo výskume WS a o výsledkoch konferencie, ktorej sa v Budapešti zúčastnila. Následne prebiehala voľná diskusia rodičov, na ktorej sa okrem iného riešili aj prekážky, s ktorými sa stretávame pri vybavovaní rôznych kompenzačných dávok od štátu.
V nedeľu po raňajkách sme sa začali pripravovať na odchod domov. U mnohých zavládol smútok, ale utešovali sme sa tým, že už o 3 mesiace sa znova stretneme v Dudinciach na týždňovom pobyte. To už bude leto a pekné počasie, určite nás čakajú zaujímavé aktivity a bohatý program. S týmto vedomím sme si zaželali šťastnú cestu, rozlúčili sa a rozišli sa domov.