Za našu slovenskú WS boli dve dievčatá a to Ivetka Boráňová a Janka Očkajová. Z chlapcov to boli Tomáško Hudák a Vladko Hreško. Ako sprievodca som bola ja p. Boráňová a tlmočníčka slečna Terezka Lajčáková. Začnem môj krátky článok cestovaním vo vlaku. Viete všetci dobre, že naše detičky sú neposedné a veselé, tak sme si našu dosť dlhú cestu krátili smiechom a obdivovaním okolia. Keď sme konečne večer dorazili na miesto, hneď sme mali stretnutie v spoločenskej miestnosti. Čakalo sa len na nás, prišli sme poslední. Privítanie bolo úžasné. Každá krajina sa v krátkosti predstavila a čakalo na nás prekvapenie - Mbaye a Mamadu. To je bubeník a Mamadu bol tanečník. Len čo začal Mbaye bubnovať v nás všetkých sa rozohrali žilky a začali sme spoločne všetci tancovať. Deti zabudli aj na únavu. Po krátkom tanci nasledovala spoločná večera a vybaľovanie batožiny. Každé ráno po raňajkách počas celého tábora sme mávali africké tance, čo deti veľmi motivovalo a poviem vám, energiou nešetrili. Každé ráno sme sa naučili nejaký nový krátky tanec. Páčilo sa nám to, lebo taký hodinový tanec po poriadnych raňajkách bol ako rozcvička, na ktorú deti doslova utekali. Každý deň na nás čakalo nové a nové prekvapenie. Spoločenské  hry, výlety, plávanie, rafting, lezenie na umelú stenu, maľovanie, výlety do hôr, vlastnoručná výroba bubnov, bubnovanie a fotokvíz formou hry. Takže každý deň sa čakalo na nové prekvapenie. Deti horeli nedočkavosťou, čo sa bude zajtra robiť a kam sa pôjde. Párkrát bolo aj karaoke - podľa počasia buď vonku alebo v spoločenskej miestnosti. Tam si deti zatancovali aj zaspievali naživo. Každý večer mala jedna z krajín svoju prezentáciu. My sme mali prezentáciu 3.7.2008 a cestou vo vlaku sme s deťmi zložili naše slovenské heslo, ktoré znelo: Slovensko je náš rodný dom, zdravíme vás všetkých s úsmevom. Po prezentácii sme pohostili účastníkov našou slovenskou piškótovou tortou, ktorú sme pripravili v ten deň ráno s Terezkou a naše detičky zatiaľ maľovali spoločne s ostatnými spoločný obraz. V ten istý deň sme boli po obede na lanovke, ale spomienky máme dosť studené - zmokli sme do nitky. Zážitkom bol aj rafting, aspoň pre Janku a Vladka. Keďže ja + Tomáško + Ivka sme na rafting nešli, tak sme zato boli na lezení na umelej stene. Musím povedať, že ani toto neodradilo deti. Skúsili si to najprv na malej stene a potom aj s lanom. Tomáškovi sa páčilo hojdanie na lane. Skúsila som si to aj ja a moja zvedavosť a riskovanie môjho zdravotného stavu sa mi páčilo natoľko, že na lezenie sme šli aj na druhý deň. Musím sa pochváliť, vyliezla som až na vrchol, to jest 14-metrov nad zemou. Píšem to preto. lebo som bola pred dvoma rokmi operovaná na chrbticu a myslela som si, že to nedokážem, ale túžba skúsiť to,  ma pohltila natoľko, že som to riskla a bez problémov som tam vyliezla. Aj naša Terka sa vyšplhala až na vrchol. V piatok bola diskotéka - to bolo pre deti!! Mali tam aj občerstvenie limonádu + pukance. Tancovalo všetko čo malo nohy a bolo to jedno akej národnosti kto bol. Nebol problém s dorozumievaním aspoň pre deti. Tam deti dostali od nášho hostiteľa Horsta a Susan svietiace náramky, ktoré deti veľmi potešili a tancovalo sa len pri svietiacich náramkoch. To bolo radosti a híkania. Neskorá polnoc posielala deti spinkať. V sobotu večer čakalo na nás všetkých večerné prekvapenie: nočná hra. Najprv sme tancovali okolo táboráka a naraz sa na lúke pri táboráku objavilo strašidlo, ktoré lákalo deti do lesa. Deti od údivu ale aj od zvedavosti šli za strašidlom až do hlbokého lesa. Sprevádzali nás na ceste neónové svetielka. Strašidielko nás doviedlo k duchovi, ktorý nám porozprával, prečo je tam a čo od nás očakáva. Tak sme sa rozdelili po skupinkách, každá krajina mala svoju skupinu. Tmavým a tichým lesom sme museli bez slova prejsť. Na ceste lesom sme mali stretnúť troch duchov a každý nás mal obdarovať nejakou vecičkou. Tak deti ani nedýchali aj od prekvapenia a podaktoré aj od strachu. Na prvej zastávke nás duch obdaroval svietiacou hviezdičkou. Nezabudnem, ako sa ma Vladko Hreško držal: oboma rukami okolo pásu a ja som ho musela držať zase oboma rukami okolo krku. Bolo na ňom vidieť aj cítiť, že má strach, tak som ho upokojovala peknými slovami a pevným držaním. Zase Ivka + Tomáško + Janka šli s Terkou a asi ani nedýchali, ale zato neprehovorili ani slovo. Na druhej zastávke na nás čakal druhý duch a dal nám morskú mušľu. Tretí duch nám dal čarovný nápoj. Keď sme mali všetky tri dary,  tak zraz s darmi sme mali pri táboráku. Tam každý dostal pohár mlieka a musel si do toho mlieka vyliať čarovný nápoj a vypiť to. Potom sme všetci mali čarovnú moc, ktorá  nám mala pomôcť prekonať nočný strach. Keď sme prekonali strach, každá krajina dostala zapaľovací maxi balón .Ten sme zapálili a keď sa nám fosfor rozhorel, balón vzlietol a poslali sme pozdrav na Slovensko, že sa máme dobre. Deti boli nadšené z takejto neobyčajnej hry a nočného výletu. Také niečo ešte nezažili. Zaujímavá bola aj hra zhotovenie svojej národnej vlajky. Dostali sme ceruzkou nakreslenú vlajku a my sme ju museli ozdobiť lupienkami z kvetov. Naše detičky lepili ostodušu a presne vedeli aké farebné lupienky majú kde nalepiť. Musíme sa pochváliť, že naša vlajka bola najkrajšia a najpoctivejšie urobená - detičky si dali záležať na mravenčej práci. V predposledný večer sa nám  premietalo DVD-čko z posledného tábora zo Švédska. Mne osobne sa to páčilo a deti čo tam boli, nás aspoň zhruba informovali, čo tam robili.