FEWS CAMP Sound & Action 2007
Naša Spoločnosť WS ako člen FEWS dostala ponuku zúčastniť sa na európskom tábore mládeže s WS vo Švédsku v lete roku 2007. Organizátori stanovili počet účastníkov z každej krajiny:...
Do Švédska nás čakala ďaleká ale zaujímavá cesta. Museli sme letieť lietadlom z Bratislavy, (kam všetci naši účastníci prišli v sprievode rodiny) do hlavného mesta v Dánsku, Kodane. Len počas letu sa niektorí naši mladí báli. Ale už budú skúsení pre budúce cesty a lety. Problém bol v tom, že lietadlo z Bratislavy nelieta denne, ale leteli sme v nedeľu a nástup do tábora bol až v pondelok. Preto sme si už z domu zabezpečili ubytovanie na jednu noc v Kodani. Mali sme jedno popoludnie a ďalší deň dopoludnie na prechádzku a prehliadku mesta. Videli sme zaujímavé mesto, množstvo sôch, pomníkov, fontán, historické budovy, kráľovský palác, sochu rozprávkara Hansa Christiana Andersena aj sochu jeho postavičky z rozprávky - malej morskej víly na brehu mora, prístav s množstvom plachetníc. Potom sme pokračovali v ceste vlakom, ponad more novým mostom, do mesta Kristianstad (vo Švédsku). Organizátori nás čakali pri vlaku v meste Kristianstad a odviezli nás autobusom do Furubody, kde sa konal tábor.
V prvý večer nás privítali najprv hudbou, kde okrem profesionálnych hudobníkov – inštruktorov hral aj jeden mladík s WS zo Švédska. Po uvítacom príhovore a organizačných pokynoch hrala hudba pre všetkých účastníkov na tancovanie. Tento tábor bol zameraný na hudobné a tanečné aktivity, preto naša príprava bola v takom smere. Už doma sme si museli premyslieť, na ktorý druh hudby, tanca alebo spevu prihlásime našich účastníkov. Nevedeli sme si to predstaviť, ako to tam bude. Boli sme príjemne prekvapení, ako bol celý tábor zorganizovaný a ako bol využitý celý čas pobytu. Miesto, kde sa tábor konal, bolo rekreačno – školiace zariadenie celé vybavené bezbariérovým spôsobom, vo viacerých prízemných budovách. Bolo to ďalej od mesta, mimo rušnej cesty, v lese, asi 700 m od mora. Zamestnanci a odborní inštruktori tam tiež bývali. Okrem viacerých pavilónov na ubytovanie tam bola zvlášť jedáleň, veľká spoločenská miestnosť – aula, knižnica, viac miestností – učební, v ktorých boli hudobné nástroje. Všetkých prihlásených účastníkov z 12 európskych krajín vopred podľa prihlášok zaradili do menších skupín podľa rôznych druhov hudby: rock, pop-music, spev a balady, africké bubny a tance. My sme prihlásili Janku, Dominiku a Vladka, ktorý už trochu hrá na bicie, do skupiny pop-music a Simonku do skupiny africké bubny a tance, lebo už 15 rokov tancuje vo folklórnom súbore. V každej skupine 6 mladých účastníkov boli dvaja inštruktori, ktorí ich učili hrať na hudobných nástrojoch, spievať alebo tancovať. Naši traja mladí boli v skupine s Karen z Írska, ktorá už viac rokov hrá na klávesové nástroje a ešte s dvomi chlapcami z Maďarska, ktorí tiež hrali na bicie. Preto sa museli striedať pri hre na bicie, lebo o tie bol najväčší záujem. Janka skúšala hrať na xylofón a rumba gule, Dominika spievala. Katka bola vždy s nimi, aby im tlmočila. Inštruktorov im robili Monika a Marcus. Simonka bola v skupine s dvomi dievčatami z Nemecka, s jednou
z Dánska a s chlapcami z Francúzska a Španielska. Inštruktori boli Jimmy a Sal, pochádzajúci z Afriky. Všetci mali svojich sprievodov v skupine pri nácviku, aby rozumeli, čo majú robiť. So Simonkou som bola ja (Naďa Sadloňová). Všetci inštruktori, ale aj ostatní zamestnanci boli veľmi milí, ochotní a trpezliví. Denný program bol rozdelený do jednotlivých aktivít, ktoré trvali asi jeden a pol hodiny, medzi každou aktivitou bola polhodinová prestávka, kedy sa dalo občerstviť pitím alebo ovocím, na obed bola dlhšia prestávka. Hlavnej činnosti, ktorú sme si vybrali, sa venovala každý deň jedna dvojhodinovka. Ďalší program sa striedal tak, že si mladí mohli vyskúšať aj iné druhy hudby, spevu alebo tanca. Raz sme mali zborový spev, inokedy sme sa učili tancovať buggy - buggy, hudobníci si vyskúšali africké bubny. Ale mali sme aj športové aktivity v telocvični a v krytej plavárni, inokedy sme mohli strieľať zo vzduchovky, alebo vyfukovať šípky do vzdialeného terča. Raz sme sa dostali aj k počítačom, kde sme sa mohli zahrať, alebo si niečo vyhľadať na internete. Každý podvečer a po večeri sme sa všetci stretli v aule, inštruktori hrali, všetci sme tancovali pod vedením Jimmyho a Sala. Každý večer si mladí vyskúšali sólový spev pri hudbe karaoke. Snáď najlepšie to išlo dievčatám zo Španielska.
V jedno popoludnie sme mali výlet - turistiku cez les až k rieke a potom k moru. Počas cesty nás čakali rôzne prekážky, kde sme museli splniť určité úlohy. Išli sme po skupinách vždy dve národné skupiny spolu. Okrem iného sme sa museli naučiť zadané slová v jazyku tej skupiny, ktorá išla spolu s nami. Naša skupina išla spolu s Belgičanmi. Keď sme sa dostali k rieke, previezli nás trajektom po rieke proti prúdu a späť. Prišli sme na veľkú lúku blízko ústia rieky, kde sme si posedeli, najedli sme sa a oddýchli, pritom nám niektorí naši inštruktori hrali na gitare a spievali. Odtiaľ sme šli k moru a popri pobreží až do drevenej chaty, ktorá patrila nášmu zariadeniu. Tam nás už čakali všetci inštruktori aj s hudobnými nástrojmi a začal večerný koncert až do tmy. Po návrate sa ešte spievalo v jedálni karaoke.
Ako odmenu za turistické popoludnie s úlohami nás v nasledujúci deň odviezol autobus do najbližšieho neveľkého mesta Ahus. Pozreli sme si ich malé obchodíky, jeden obchodný dom a hlavne prístav s loďou, na ktorej predávali zmrzlinu. Všetci sme museli ochutnať z veľkého množstva zmrzlín, dali nám obrovské porcie. Sedeli sme na lodi, jedli zmrzlinu a obdivovali more, lode a všetko naokolo.
Podľa určeného rozvrhu každý deň boli aj prezentácie zúčastnených skupín podľa jednotlivých krajín. Prezentáciu sme mali pripravenú už doma. Katka pripravila celú prezentáciu na počítači, ukázali sme Slovensko, naše zaujímavosti kultúrne, historické a prírodné, predstavili sme našu Spoločnosť WS a napokon jednotlivých účastníkov tábora. Na záver prezentácie sme všetci spolu zaspievali a krátko zatancovali. Naša prezentácia mala veľký úspech a uchvátila ich naša krajina.
V posledný deň pred odchodom sme po obede mali generálnu skúšku toho, čo sme sa v každej skupine naučili. Večer bol záverečný koncert, kde sa predviedli postupne všetky skupiny. Bolo to úžasné, všetci sa niečo naučili, skamarátili sa a boli akoby jedna rodina.