PAPRADNO - TEN NAJKRAJŠÍ TÝŽDEŇ S DEŤMI S WILLIAMSOVÝM SYNDRÓMOM
Papradno je dedinka a krásne miesto pod lesmi, kúsok od Bytče, a práve sem sme prišli na týždenný pobyt s deťmi s Williamsovým syndrómom.
Prvý deň príchodu- sobota- bol pre nás trošku dlhotrvajúci, keďže sme čakali na príchod ostatných a aj na našich susedov z Čiech. Zoznámenie bolo spontánne a príjemné, chvíľkami som mala pocit, že sa poznáme už dlhší čas.
Predsedníčka združenia Williamsovho syndrómu pani Nadežda Sadloňová nás pekne privítala u večerného stola, predstavila nám nových členov, oboznámila nás s plánmi a aktivitami, ktoré sa postupne počas pobytu dopĺňali. Ešte v ten večer sme začali kurzom masáže, ktorý nám ponúkla pani fyzioterapeutka Monika. Ja a moja sestra Ivetka sme sa toho veľmi radi zúčastnili.
V nedeľu doobeda sme sa zohriali rozcvičkou v krytom bazéne a potom vodným zápasom. Poobede rodinka Ivanova usporiadala súťaže, takže deti sa veľmi tešili, keďže tie naše sú veľmi súťaživé. Podvečer sme sa mohli zúčastniť znova kurzov masáží, aby sa mohli všetci, ktorí majú záujem vystriedať. Večer nám vo veľkej sále rozprávali výletníci - Saška s rodinou a ostatnými účastníkmi ich pocity a zážitky z tábora mládeže krajín V4 na Balatone.
Pondelok - prvý deň v týždni, bolo krásne počasie a na pláne bol výlet na Súľovské skaly. Ja a Ivetka sme sa tohoto výletu nezúčastnili, lebo išlo o ťažký terén, ktorý by sme pravdepodobne nezvládli. Vybrali sme sa teda s ostatnými rodičmi a deťmi na výlet do okolia asi 3 km po turistickej cestičke, kde sme obdivovali množstvo krásnych bylín. Popoludní sme veľa oddychovali, lebo slniečko nám veľmi prialo. Podvečer sa už naša Monika chopila Gitary a moc nám nechýbalo, spievalo sa od radosti. Večer pokračoval kurz masáže.
V utorok bol bojovnejšieho typu. Rodinka Pšenkova spolu s porotou nás prekvapila ťažkými športovými disciplínami, rozdelila nás do tímov a naučila nás spoločný pokrik ako pri zdolávaní pevnosti Boyard. Každý tím bol úžasný a splnil všetky disciplíny. Poobede sa mládež vyšantila v bazéne. Večer bol ďalší kurz masáže, tento raz pre dospelých navzájom.
Nasledujúci deň- streda - bol naplánovaný výlet na Hrad Hričov, vybrali sme sa teda s malou dušičkou, či to tie naše deti zvládnu. So vzájomnou pomocou, trpezlivosťou a humorom sme to všetci dokázali. Až na samý vrch Hradu Hričov. Od šťastia si podaktorí aj poplakali. Vyčerpaní sme sa naobedovali, oddýchli si a poobede sme sa mohli pozrieť na zvieratká na neďalekej farme v dedinke, ponosiť sa na koníkoch a večer vychutnávať na terase pri speve a hre na gitare.
Vo štvrtok sa nám počasie trochu zatiahlo, preto rodinka Martincova chvíľkami odkladala pre nás už vopred pripravené vtipné športové hry. Ale predsa nám to počasie doprialo. So smiechom sme skákali vo vreciach, alebo hádzali kriketkou do plechoviek, ale najdôležitejšie bolo, že nám je všetkým spolu fajn. Poobede mládež vyrábala tulipány z farebných papierov. Športový krásny deň sme zakončili opekačkou pri ohníku a samozrejme veselým spevom až do neskorého večera.
Piatkový deň- ten „najdôležitejší“,na ktorý sa väčšina detí najviac tešila. Večer nás totiž čakala diskotéka. Predtým sme sa ale v dopoludňajších hodinách vybrali na menšiu túru do okolia s pani psychologičkou Katkou. Ostatní mali možnosť ísť na výlet na Považský hrad. Podvečer už jasala výborná nálada a večerná diskotéka bola pre nás tým najúžasnejším zážitkom. Toľko energie a radosti som ešte v mojom živote nevidela. Nikdy by som neverila, že sa aj medzi takýmito deťmi nachádza veľa skvelých tanečníkov.
V sobotu sme sa príjemne rozlúčili a nechýbalo aj zopár slzičiek.
Počas pobytu sme mali možnosť využiť svoj voľný čas v miestnosti plnej rôznych hier, ktoré nám zabezpečila naša Monika , za čo jej veľmi pekne ďakujeme.
Ďakujeme rodičom detí za ich trpezlivosť, snahu, čas a prípravu športových disciplín, za ich úsmev a pomoc.
Zároveň gratulujeme pani Katke Martincovej k postu novej predsedníčky združenia detí s Williamsovým syndrómom a prajeme jej veľa síl, trpezlivosti, odvahy a spokojnosti pri plnení svojej funkcie.
Mariana a Ivetka