Zo začiatku nikto nič netušil

Najväčší okamih v našom živote bol, keď nám povedali, že máme dcérku. Meno nebolo ťažké vybrať, je po maminke. To je naša Ibojka.

    Zo začiatku nikto nič netušil, čo na nás čaká – mysleli sme si, že je to celkom zdravé dieťa. No neskôr, keď nám nepriberala a zaostávala, vtedy sme začali tušiť, že niečo nie je v poriadku. Po lekárskych vyšetreniach sa dozvedáme, že je to WILLIAMSOV SYNDRÓM.

    Keď sa prvýkrát postavila na nohy, mala už dva roky, no krok sa neodvážila spraviť až keď mala štyri a pol roka. Chodila 5 rokov do materskej škôlky pre zdravotne postihnuté deti. Tam sa naučila čiastočne aj po slovensky, pretože doma sa rozprávame po maďarsky. Školu nám nedoporučili, lebo je nevzdelávateľná, ale my sme to nevzdali – skúsili sme aj súkromnú učiteľku. Aj tá nám povedala to isté, čo sme už od lekárov počuli.

    Náš rodinný kruh je veľký. V ňom sa cíti dobre, pretože ju máme všetci veľmi radi, pre jej dobrosrdečnosť. Teší sa z maličkostí. Má veľmi rada zvieratká, hudbu, tanec a hlavne stanovanie, kam chodí každý rok s rodinou a s kamarátmi.

    Chodíme s ňou na dovolenky a veľmi rada cestuje do Viedne, tam má malého bratranca, s ktorým sa rada hrá. V Báhoni máme rodinu, kde býva aj Borisko Kunák, v auguste 2004 sa stretli a mali zo seba veľkú radosť.

    Z Ibojky je teraz veľká slečna, má 20 rokov a celá rodina sa z nej teší!