Vianoce celý rok

    Príbeh sa odohral v lete, ale moje pocity boli také, aké človek prežíva cez Vianoce. Mal som totiž možnosť prežiť so skupinou detí z celého Slovenska týždeň v hoteli Panoráma v Kováčove.

Členovia skupiny očakávali tento týždeň vo veľkom duševnom napätí. Riaditeľ hotela Mgr. Gustáv Buncsák nás prijal skutočne veľkodušne. Našu skupinu spojil osud. My sme „Williamsovci“ - členovia Spoločnosti Williamsovho syndrómu.

    Skupinu príznakov opísal v roku 1961 novozélandský kardiológ Dr. Williams. Popri srdcovo - kardiovaskulárnych príznakov chorobu sprevádza špecifický výraz tváre a absencia niektorých duševných schopností. Popritom postihnutí sú veľmi priateľskí, radi rozprávajú, milujú hudbu a majú dobrú pamäť. U nás MUDr. Vladimír Bzdúch bol tým lekárom, vďaka ktorému vznikla na Slovensku Spoločnosť postihnutých detí, ktorá organizovane pomáha postihnutým a ich príbuzným, poskytuje im zdravotné a právne poradenstvo. Spoločnosť môže ďakovať svojej predsedníčke Ing. Nadi Sadloňovej, že jej členovia raz ročne sa môžu stretnúť na niektorom z letovísk Slovenska.

    Moja dcéra Anita má 25 rokov, ale medzi členmi skupiny sú aj celkom malé deti, no niektorí majú za sebou aj tridsiatku. Celý rok čakajú na toto stretnutie, ktoré je pre nich azda ešte väčším sviatkom ako sú Vianoce. Každý program stretnutia v nich tento pocit len upevňuje.

    Krásy nášho kraja úplne nadchli našich priateľov. Štúrovské termálne kúpalisko sme mohli navštíviť bezplatne vďaka veľkorysosti riaditeľa Ing. Mikuláša Gyetvena. Pekný deň sme strávili v Ostrihome, kde nám Pál Koditek, riaditeľ cestovnej kancelárie Cathedralis Tours ukázal baziliku a kráľovský palác. Podvečer sme si oddýchli na termálnom kúpalisku Lepence, tiež za symbolické vstupné. Nasledujúci deň sme absolvovali celodenný výlet. Navštívili sme kaštieľ v Belej, ktorý očaril každého. Pokiaľ Attila Szabó potešil deti hroznom a broskyňami, Ing. Miroslav Petrech zasvätil návštevníkov do tajomstiev mužlianskeho vína. Poslednú zastávku sme mali v športovej hale v Mužli. Zábavné a veselé športové súťaže čoskoro získali srdcia malých návštevníkov. Dospelí ich snahu a úsilie hodnotili malými darčekmi. Našou odmenou bola srdečná vďaka detí. Rodičia z doprovodu skupiny zvyčajne pripravovali na večerné stretnutia kvízy, organizovali diskotéku, piekli sme slaninu a klobásu pri táboráku. Dopravu nám zabezpečila so zľavou firma ANDI TRANS - za čo patrí vďaka Deziderovi Szlamkovi.

    Tieto deti majú Vianoce dvakrát do roka - raz v lete a druhýkrát tak ako ostatní, v decembri. Prichádzajú ozajstné Vianoce - a ja by som teraz chcel poďakovať každému, kto týmto postihnutým deťom a ich rodičom svojou láskavosťou a ochotou urobili radosť, čím tento tak očakávaný týždeň urobili nezabudnuteľným.

    My, rodičia postihnutých detí s radosťou kvitujeme pozitívne signály okolitého sveta ako prejav ochoty pomáhať nám, chápať naše starosti. Ja mám taký dojem, že telesne alebo duševne postihnutí ľudia majú nám čo povedať. Aspoň toľko, aby sme my, ktorí takéto zdravotné problémy nemáme, pochopili, že náš vzťah voči nim nie je vždy až taký „zdravý“.

    Pouvažujeme o tom, či by sme nemohli postihnutým a chorým spoluobčanom viac pomáhať. Nech sú Vianoce po celý rok..!
                 Karol Drapák

Príspevok do regionálnych novín v Štúrove od Ing. Karola Drapáka, r. 2003