Milí kamaráti

Volám sa Marián Kubeník, bývam v Sabinove, ale každý ma volá Maroško.

Na všetko som sa veľmi tešil, hlavne na cestovanie tam, lebo rád sedím pri okne v rýchliku a pozerám na krajinu okolo, sledujem či nie sú kombajny na poliach, čo sa robí na poliach aké práce, čo je posadené. Cesta z Kysaku bo Bratislavy ubehla rýchlo, počítal som aj tunely, kde najdlhší bol Bujanovský tunel. Pobyt v hoteli a týždeň tiež ubehol veľmi rýchlo, mali sme pekný program, hlavne som sa tešil na súťaže v športovej hale Mužli, kde sme vyhrali a bola tam pani redaktorka – novinárka, kde som jej odpovedal na otázky.  To sa mi veľmi páčilo, sľúbila mi zahrať pieseň od Elánu Ver mi. Veľa sme sa s kamarátmi rozprávali o prácach, čo nás baví robiť, čo sú naše koníčky. Mne sa páči práca v lese, mám svoje náradie ako majú drevorubači. Tiež som sa tešil na cirkus a hlavne na klauna, čo bude vystrájať, dobre som sa zabavil. Páčili sa mi aj levy a kone. Na kúpalisku sme sa vyšantili spolu s Jakubom z Čiech, kde sme sa šmýkali na tobogáne, bolo to veľmi fajn, zaplával som si aj s Marekom Ivanom a boli sme aj vo vlnách spolu s Mišom. V Budapešti som videl ešte žraloka a iné ryby v tropikáriu, mám pekné zážitky, rozprávam ich doma kamarátom, hlavne Tomášovi, čo ma pravidelne navštevuje. Rád sa rozprávam aj s priateľmi z Čiech, hlavne s Adamom a Tomášom o všelijakých témach. Páčili sa mi pesničky  čo spievali tety z Čiech na terapii a oni mi dali texty s notami, bolo to veľmi dojímavé. Už teraz sa teším na pobyt a stretnutie s kamarátmi  na budúci rok a všetkým, čo nám pobyt pripravili, s úctou ďakujem.

Svojich kamarátov a čitateľov pozdravuje

                                                                                                     Marián Kubeník, Sabinov