×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/stories/balaton_2006

Európsky tábor na Balatone v Maďarsku 2006

    Vďaka oduševnenej práci našej psychologičky Dr. Kataríny Jariabkovej sa naša Spoločnosť WS v roku 2005 stala členom federácie európskych spoločností Williamsovho syndrómu (FEWS).

{gallery}balaton_2006{/gallery}Preto sme sa aj my mohli zúčastniť európskeho tábora mládeže s Williamsovým syndrómom, ktorý sa konal 7.7. – 16.7.2006 v meste Balatonfüred v Maďarsku. Našu skupinu tvorili tri dievčatá: Mária Bausová (Maruška), Simonne Sadloňová (Simonka) a naša dcéra Anita Drapáková. Ako vedúci som bol ja s manželkou Zuzanou.

    Z desať dňového tábora osem dní bola organizovaná činnosť, ktorú viedli odborní lektori. Úlohou nás vedúcich spolu s dobrovoľníkmi, stredoškolákmi a vysokoškolákmi, bolo pomáhať pri práci lektorov tak, aby úlohy pre mládež boli riešiteľné a zaujímavé. Spoločné hodiny spevu, hudby, tanca, pohybových cvičení s hudbou, dramatickej terapie, šikovných rúk, či špeciálne cviky v bazéne patrili medzi obľúbené zamestnania. Vo večerných hodinách v miestnej športovej hale prezentovali jednotlivé národné skupiny svoju krajinu, ako aj seba. My sme predstavili Slovensko tak, že dcéra Anita si obliekla mužliansky ľudový kroj. Spolu sme zaspievali ľudovú pieseň. Podľa mnohých bol náš program najlepší a radosť dievčat bola neopísateľná.

    Programy vo voľnom čase tiež vyžadovali dobrú organizačnú prácu. Popri všetkých povinnostiach sme sa stihli vykúpať v Balatone, navštívili sme opátstvo v Tihányi. Príležitosť sa naskytla aj na výlet loďou. V neďalekom Veszpréme najväčší úspech zaznamenali zoologická záhrada a bobová dráha.

    Ani sme sa nenazdali a nadišiel posledný večer a okamih lúčenia. Zrazu sa všetko zmenilo. Vo veselých, usmievavých, žiarivých očiach detí, ktoré vyjadrovali dobrú náladu, sa zjavili slzy, plakali a hodiny trvajúce tisíce objatí, podaní rúk, sprevádzalo ťažké lúčenie. Aj v očiach nás dospelých boli slzy, hrdlá a srdcia zovreté, dojatí sme sa tiež lúčili.

    Na takýchto stretnutiach, v táboroch tieto deti vytvoria takú atmosféru, akú som nikde inde nezažil. Pri každom stretnutí pozdravia, usmievajú sa, nesmelo sa Vás dotknú, pričom sála z nich láska. Za všetko poďakujú, o všetko sa podelia a nešetria ani jemnými objatiami. Zamestnanie berú so všetkou vážnosťou, nepoľavujú. Je neuveriteľné, ako sa navzájom povzbudzujú, tešia sa aj z najmenších úspechov svojich, ale snáď ešte viac z úspechov iných, čo vždy odmeňujú potleskom.

    Najväčšou radosťou pre mňa  bolo, že som sa cítil užitočný, mohol som pomôcť a spôsobovať radosť iným, pričom som sa duševne zregeneroval.

    Chcel by som vyjadriť poďakovanie prezidentke Spoločnosti WS Maďarska, pani Zuzane Pogány a jej manželovi Gáborovi, ako aj ich vynikajúcim a aktívnym spolupracovníkom, študentom a rodičom, že dokázali uskutočniť takéto stretnutie. Dôkladná, na všetko pamätajúca organizácia zabezpečila desať nezabudnuteľných dní pre 160 účastníkov tábora v Balatonfürede.

 

Karol Drapák